Registrovaný chov a ciele chovateľa

Podstatou registrovaného chovu je, že nič neprebieha impulzívne, všetky chovateľské rozhodnutia sú vopred premyslené a kontrolované, chovateľská činnosť prebieha pod medzinárodne uznaným názvom chovateľskej stanice a šteniatka sú výlučne s preukazom pôvodu. Rodičia šteniatok sú známi, uchovnení a zdraví.

 

Chovateľom je osoba, ktorá vlastní chovateľskú stanicu a zároveň je majiteľom chovnej sučky, ktorá priviedla na svet šteniatka. Zjednodušene - keď sa narodia šteniatka v chovateľskej stanici Ruslanna, tak chovateľom šteniat je Darina Matulová, majiteľka CHS Ruslanna. Keď šteniatko kúpite, tak majiteľom psa sa stávate vy, ale chovateľom bude už navždy Darina Matulová.

Podmienky, ktoré musí chovateľ spĺňať

Na Slovensku je viac ako 40 chovateľských klubov, pod ktoré spadajú jednotlivé plemená. Každý chovateľský klub má podmienky, ktoré musia byť dodržiavané a v prípade ich porušenia môže byť chovateľovi zakázaná chovateľská činnosť aj na niekoľko rokov. Medzi základné podmienky chovu patrí:

→ Medzinárodne uznaný názov chovateľskej stanice: Názov chovateľskej stanice musí byť oficiálne registrovaný a evidovaný v “Centrálny register chránených názvov chovateľských staníc v majetku občanov SR”. Tento register spravuje Slovenská Kynologická Jednota (SKJ) a žiadosť o zaradenie do registra schvaľuje Fédération Cynologique Internationale (FCI) so sídlom v Belgicku.

→ Výber rodičov schvaľuje chovateľský klub: Predtým než vôbec dôjde ku krytiu, výber rodičov je schválený poradcom chovu z príslušného chovateľského klubu. Obaja rodičia musia byť uchovnení, mať vhodný vek na krytie, prejsť bonitáciou na výstave a v prípade niektorých plemien je podmienkou aj vyšetrenie genetických ochorení.

→ Odchov šteniat výlučne s preukazom pôvodu: Šteniatka musia byť zo schváleného spojenia, čipované a s preukazom pôvodu. Najneskôr do 60 dní od narodenia šteniat je chovateľ povinný poslať prihlášku na plemennú knihu.

Ak chovateľ koná v rozpore s týmito podmienkami, môžete ho nahlásiť chovateľskému klubu, pod ktorý spadá príslušné plemeno, a klub vyvodí dôsledky. Prečítajte si etický kódex chovateľa.

Ciele chovateľa

Správny výber rodičov a zlepšenie vlastností plemena

Výber rodičov je vždy dopredu premyslený tak, aby sa šteniatka čo najviac približovali štandardu plemena, aby sa redukovali prípadné genetické ochorenia a nevhodné povahové črty. Chovateľ teda musí perfektne poznať nielen svoju sučku a otca šteniatok, ale aj ich predkov, krvné línie a genetiku.

Výber rodičov musí byť schválený chovateľským klubom. Vo väčšine prípadov sa ideálny partner nenachádza 50 ani 100 km ďaleko, ale často krát chovatelia cestujú na opačnú stranu republiky alebo do iných štátov.

Zdravie a strava

Základom je pevné zdravie a to sa dá ovplyvniť už spomínanou genetikou ale aj životnými podmienkami, stravou, pohybom atď. Chovatelia sú kontrolovaní klubom a ten dbá na to, aby boli psy držané vo vhodných podmienkach a zdravé.

Navyše ak chcú mať chovatelia na výstavách reprezentatívnych psov (napr. aj potom čo mali fenky šteniatka), tak strava musí byť nadštandardná. Mnohým dokonca nestačia bežné komerčné a chemicky upravované granule, ale vracajú sa k prírode a svojich psov kŕmia surovou stravou - BARF.

Socializácia

Či už si psík nájde akčnú rodinku, je domácim gaučákom alebo so svojimi majitelmi pravidelne navštevuje výstavy psov, je veľmi dôležité aby bolo jeho správanie odhadnuteľné, vyrovnané a priateľské. Veď nikto nechce ustráchaného bojka, ktorý nevylezie spod kuchynského stola. A takéto správanie nepríde samé od seba. Šteniatko najmä v útlom veku musí byť socializované a odkukávať správne správanie od svojej mamy a súrodencov. A to je jeden z dôvodov prečo by nemalo ísť do novej rodiny skôr ako 9 týždňové, v prípade toy plemien aj staršie.

Názov chovateľskej stanice a meno majiteľa je známe a ľahko dohľadateľné

Ľudia sú rôzni a určite sa nájdu aj takí chovatelia, ktorí by si medzi spomínané ciele mali pripísať aj zisk. No zásadný rozdiel medzi chovateľom a množiteľom sú reči.

Dobré reči sa síce môžu dostať do uší potenciálnych záujemcov, ale ako býva zvykom, tak tie zlé sa šíria omnoho rýchlejšie. A práve toto môže byť dôvod prečo chovateľom záleží na hore uvedených cieľoch. Každé šteniatko s PP má v rodokmeni pred menom alebo za menom uvedený názov chovateľskej stanice, z ktorej pochádza a každá CHS má známeho a dohľadateľného majiteľa. Keď sa raz poškodí dobré meno CHS, už len ťažko také niečo napravovať. Verte mi, že každý seriózny chovateľ sa práve takýmto nepríjemnostiam chce oblúkom vyhnúť.